Podrobnosti
Stiahnuť Docx
Čítajte viac
Ak sa vojak vráti domov, vráti sa ako zlomený muž; ak sa vôbec vráti. Mohol by spôsobovať starosti a problémy svojej rodine a samozrejme aj sebe, po skončení vojny, keď sa vráti. Bude mať často nočné mory, hrozné nočné mory, zažívať pekelné výjavy alebo situácie, ktorých bol svedkom alebo sa na nich podieľal počas vojny alebo konfliktu. Dokonca by mohol spáchať samovraždu, keď už viac nedokáže uniesť tie vnútorné muky. Potom ak zomrie, očakáva ho peklo. Všetci tí, ktorých zabil, budú k nemu utekať, aby ho naveky mučili, nehovoriac o diabloch v pekle. To je to, čo sa stane. Takže mnoho mladých, pekných, silných ľudí, silných a mladých, nevinných a čistých, zažije traumatické, duševné, psychologické, emocionálne zrútenie. Zabíjanie nikdy nie je ľudskou prirodzenosťou. Je to proti našej vrodenej dobrote, súcitu a láske. Preto trpíme veľmi, veľmi dlhý čas po tom, ak zabijeme; či už je to zabitie človeka alebo zabitie zvieraťa. Trpíme. Nemôžeme nájsť mier. A v prvom rade, najlepšia pomoc je vôbec nikdy ich neposlať do vojny. S čím im môžeme pomôcť? Ako mu môže niekto hovoriť, aby zabudol na to, čo naozaj videl v skutočnej vojne? Skutočná vojna, skutočné utrpenie, skutočná ľudská bolesť a smútok. Nie je to film, ktorý môžete jednoducho vypnúť, zabudnúť naň a sledovať iný, rozumiete? Musíme sa modliť, aby náš svet už nikdy nevyslovil slovo „vojna“, ale aby slovo „mier“ bolo napísané po celej planéte a na tvárach všetkého živého na Zemi.
